Home


Nápisy
biele, alebo žlté?



Rozmiestnenie nápisov









Železničný cestovný poriadok

Morzeovka - preklady, informácie...

Železničné modelárstvo ČSD


So zameraním na modelovanie tzv. tretej epochy

III. epocha - datuje sa od roku 1945 do 1968 až 70

Jadná sa teda hlavne o zameranie na 50. až 60. roky z 20. storočia (v železnici veľmi pekné obdobie)


Čo by sme mali o tejto dobe vedieť, ak ju chceme modelovo stvárniť:




Na konci nákladného vlaku by mal byť vagón s brzdárskou búdkou

vagón s brzdárskou búdkou
Nejaký ten vagón s brzdárskou búdkou mali bežne na stanici aj odstavený, aby ho v prípade potreby mohli použiť
Na koniec každého nákladného vlaku sa zaraďoval vagón s brzdárskou búdkou. Vždy sa snažili vybrať vagón tak, aby búdka bola na strane konca vlaku. V tej búdke mal počas jazdy vlaku svoje pracovisko návestník - člen vlakovej čaty, ktorý mal určité povinnosti - mal sledovať trať, či náhodu niekto za vlakom nedáva znamenie - Zastaviť (Návesť stáť, zastavte všetkými prostriedkami), tiež mal na starosti správne označenie konca vlaku.

Išlo tu predovšetkým o to, aby ten návestník mal pre seba nejaký krytý priestor, z ktorého je možné sledovať trať za vlakom. Takže ak by náhodou nebol vagón s búdkou, bolo možné ho nahradiť napr. služobným vagónom, ak spĺňal uvedený predpoklad, alebo prípadne na koniec toho nákladného vlaku zaradiť jeden osobný vozeň, obyčajne nejaký starší. Taký vlak som tiež videl na jednej dobovej fotke. Ale to sa jedná len o výnimočné situácie, za normálnych okolností na koniec každého nákladného vlaku zaraďovali len bežný nákladný vagón s búdkou. Už pri posunovaní pre zostavenie vlaku zvyčajne začínali tým, že vybrali vagón s búdkou, ktorý mal tvoriť koniec vlaku.

V roku 1966 nastávajú určité drobné zmeny, sú zavedené aj nákladné vlaky bez vlakovej čaty, 00/S a 0/S. Mn vlaky zostávajú po starom, u 0/S bol na konci vlaku vlakvedúci, u 00/S už nebol nikto. Ale vagón s brzdou sa na koniec vlaku aj v takom prípade dával, aby vždy bolo možné mať odstavenú súpravu zabrzdenú, pri takomto vlaku tam akurát nemusí byť tá búdka, brzda tam môže byť riešená iným spôsobom.

(Aj v osobných vlakoch bol tiež nejaký sprievodca, ktorý plnil funkciu návestníka, teda mal počas služby väčšinou stáť v poslednom vagóne celkom vzadu na jeho konci a sledovať tam ubiehajúcu trať. Ale to je už z modelárskeho hľadiska asi nepodstatné.)



Hviezdy na lokomotívach

hviezda na lokomotíve S účinnosťou od 1.5.1951 bol predpis, aby každá lokomotíva mala na čele červenú hviezdu ako symbol vlády pracujúceho ľudu - píše sa v predpise. Od tých čias takmer všetky rušne mali hviezdu. Tieto hviezdy boli v reálnej prevádzke väčšinou veľmi špinavé a začmudené tak, že tú červenú farbu na mnohých ani nebolo vidieť. Vďaka špine boli teda hviezdy prevažne v odtieňoch od tmavočervenej až po sivočiernu. Ako už bolo spomenuté, hviezda bola povinná, hodne sa na to dbalo; dokonca sa traduje, že rušeň bez tohto údajného symbolu vlády pracujúceho ľudu sa považoval za služby neschopný, nesmel na trať.

Ale v roku 1968, po vtrhnutí sovietskych vojsk do Československa, asi všetky rušňové čaty tú hviezdu z lokomotív odstránili, čo potvrdzujú dobové fotky - všetky rušne sú bez hviezdy. A v priebehu prvej polovice 70tych rokoch boli prinucovaní ju tam zasa nasadiť. No ako sa z dobových fotografií zdá, niektorí tomu dlho odolávali. Videl som fotografiu parnej lokomotívy na trati bez hviezdy ešte z roku 1977. Ale to už bola skôr rarita, možno na nej slúžil nejaký nepoddajný disident, na ktorého neplatili žiadne komunistické zastrašovania. Väčšina lokomotív v druhej polovici 70. rokov už hviezdu znova mala.



Vozňové triedy osobných vlakov

Osobná železničná doprava z tejto epochy mala pôvodne tri vozňové triedy - 1,2,3. Teda prvá, druhá a tretia. A teraz čo by sme mali o tom vedieť:

17. mája 1953 zrušili 1. triedu, takže zostala len 2. a 3. trieda. (Vagóny prvej triedy boli preznačené na druhú triedu.)

3. júna 1956 bola zasa zrušená 3. trieda a obnovila sa 1. trieda, a to tým spôsobom, že došlo k posunu: 3. trieda bola zrušená tak, že vagóny pôvodnej 3. triedy boli preznačené na 2. triedu a vagóny pôvodnej 2. triedy boli preznačené na 1. triedu. (A samozrejme rovnako k posunu došlo i pri typovom označení týchto vagónov - Ci sa prepísalo na Bi ...) Teda od 3. júna 1956 máme len 1. a 2. triedu.



Nápisy biele, alebo žlté?

O problematike bielych a žltých nápisov na osobných vagónoch z 50tych až 60tych rokov 20. storočia Kliknite sem



Rozmiestnenie nápisov

Na osobných vagónoch počas päťdesiatych rokov existovalo v reálnej praxi niekoľko variantov umiestnenie vlastníckej značky - ČSD, názvu správnej oblasti a čísla. Mnohé vagóny jazdili ešte dlho s ozanačením aké mali za prvej ČS republiky, neskôr niektoré mali iba čiastočnú úpravu podľa predpisov z roku 1950. Predpisy o rozmiestnení nápisov sa potom zasa zmenili v roku 1957, kedy sa zaviedla aj rozsiehla zmena číslovacieho systému. No viac o rozmiestnení tých nápisov - tu.



Ďalšie nutné zdroje

Toto pokladám za najdôležitejšiu vec: Kto chce v železničnom modelárstve stvárniť určitú dobu (v našom prípade 50. až 60. roky z 20. storočia), mal by si predovšetkým približne z tej doby dôkladne popozerať všetky možné obrázky železnice; a nepozerať sa len na samotné vlaky, ale skúmať aj to prostredie okolo, rôzne vtedajšie zariadenia, stavby, ploty.... Tiež je výborné pozrieť filmy z tej doby, v mnohých filmoch z 50. a 60. rokov sú zábery na stanice a vlaky, ako aj iné stavby, ktoré modelári často na svojich koľajiskách budujú, rôzne chalupy a pod. Tie filmy sú teda všetko cenné zdroje informácii a okrem toho sa človek aj trochu nadýcha tou atmosférou doby. I keď filmy z 50. rokov sú často spracované propagandisticko politicky, no tá komunistická agitácia natlačená do filmu pôsobí niekedy až trochu smiešne, mnohí sa na tom vieme aj dobre zabávať, s odstupom času sú to skoro komédie, hoci to filmári točili ako vážny film. (Kto sa chce v tomto štýle obýzvlášť zabaviť, odporúčal by som mu film - Zítra se bude tančit všude, z roku 1952, to je naozaj výkvet.
Expres z Norimberka
Expres z Norimberka (1953)
Ale aj iné, ako napr. pre nás viac zaujímavý vlakový film - Expres z Norimberka (z roku 1953), kde napr. vidíme pri odchádzajúcom vlaku spievajúcich pionierov, v kupé cestujúci obdivne rozprávajú o Sovietskom Zväze (Rusko), tiež jeden vraví, že on u nich vo fabrike spravil zlepšovák, ďalší cestujúci súdruh hovorí, že on dokázal splniť päťročnicu za 4 roky... :-), proste dokonalo umelý propagandistický rozhovor ako by len niekto vystrihol a upravil články z vtedajšej komunistickej tlače. Ale pre nás predovšetký sú tam zaujímavé pekné dobové zábery vlakov.

Potom ďalší zdroj - dobové knihy so železničnou tematikou, tie sa zháňajú asi najťažšie, sem tam sa niečo mihne v antikvariátoch. Ale sú aj knižnice, kde sa dá nájsť veľa vzácneho, napr. Štátna vedecká knižnica v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach... (Bratislava a Košice sú na tom asi najlepšie, majú veľa starých kníh s tématikou železníc a železničného modelárstva).






csd-modely.czweb.org

e-mail.jpg(3 kb)